HISTÓRIA
VEĽKEJ CENY SLOVENSKA
HISTÓRIA VCS V KOCKE
►1955 Veľká cena Slovenska začína písať svoju históriu. Prvý ročník sa koná vo Vrátnej, v nasledujúcich ročníkoch sú už domovom VCS Vysoké Tatry
►1957 Tretí ročník súťaže poznamenal štrajk slovenských pretekárov, ktorí sa cítili byť českým vedením Československého družstva znevýhodňovaní. Upieranie práva na nomináciu vyústilo do odmietnutia nastúpiť na štart VCS.
►1960 Do dejiska VCS pribudla na tú dobu moderná sedačková lanovka do Lomnického sedla, ktorá zjednodušila organizáciu pretekov, no po prvýkrát na štart nenastúpili zástupcovia lyžiarskej veľmoci, Rakúska.
►1962 Po roku pauzy spôsobenej nedostatkom snehu v Lomnickom sedle sa pre VCS črtala ďalšia nádej na Hrebienku, kde na hornej lúke pribudol vlek.
►1964 V desiatom ročníku bol do programu mimoriadne zaradený aj beh na lyžiach. Na VCS predstavila aj Tatranka Oľga Žampová Bruková.
►1966 Vzniká okruh FIS Svetový pohár ako najvyššia medzinárodná séria pretekov v zjazdovom lyžovaní. Zakladá ho skupina lyžiarskych pretekárov a expertov, medzi inými francúzskeho novinára Serge Langa a predsedov lyžiarskych zväzov z Francúzska (Honore Bonnet) a z USA (Bob Beattie).
►1969 VCS sa po prvýkrát uskutočnila ako jedna zo seriálu súťaží Svetového pohára, čím si získala renomé vo svetových lyžiarskych kruhoch.
►1970 Paradoxne, rok nato sa kvôli usporiadaniu Majstrovstiev sveta (MS) v klasických disciplínach na Štrbskom Plese VCS nekonala.
►1971 Na VCS sa predstavili mladé nádejné zjazdárky Smokovčanka Darina Matošová a Kežmarčanka Dana Krajňáková.
►1972 Sedemnástemu ročníku VCS pre nedostatok snehu na Hrebienku pomáhali hasiči, ktorí vodou zo striekačiek naimitovali na hornej lúke sneh. Okrem Matošovej sa na štart VCS postavila ďalšia Smokovčanka, Eva Petrovičová.
►1973 Rok pred MS bol Vysokým Tatrám pridelený Európsky pohár v zjazdovom lyžovaní žien. Na Rogovej v Tatranskej Javorine zišli sestry Harvanové už aj s Janou Šoltýsovou (Gantnerová), Petrovičová a Krajňáková.
►1974 19. ročník VCS sa zapísal do dejín lyžiarskych súťaží ako finále Svetového pohára mužov a žien v slalome a obrovskom slalome. Z pretekov sa vysielal priamy prenos televízie.
Prichádza aj Ingemar Stenmark, a vo všetkých disciplínach obsadzuje 2. miesto (slalom, obrovský slalom a kombinácia).
►1975 20. VCS na Hrebienku sledoval rekordný počet divákov šplhajúci sa k číslu 5000. Preteky opäť súčasťou Európskeho pohára žien.
►1976 Neskoršia majsterka Slovenska Jana Šoltýsová si odnáša zlato zo slalomu žien.
►1978 Je tu finále Európskeho pohára v súťaži mužov i žien. Súťaží takmer 200 pretekárov z 21 štátov, čo bolo absolútnym rekordom v doterajšej histórii medzinárodnej súťaže v alpských disciplínach.
►1979 Ďalší ročník VCS bol zaradený do programu Európskeho pohára žien.
►1980 Po tretí raz v dvadsaťpäť ročnej histórii sa VCS stala súčasťou Svetového pohára. Jubilejný ročník bol najvýznamnejšou športovou udalosťou toho roku u nás a konal sa pod záštitou predsedu ČS vlády, čo pomohlo pri jej zabezpečovaní a organizovaní.
►1983 Po troch rokoch sa opäť zišla svetová lyžiarska špička, tentokrát na Hrebienku, v boji o Svetový pohár.
►1986 Tridsiaty prvý ročník bol po trojročnej prestávke poslednými Svetovým pohárom v rámci VCS.
►1995 Štyridsiaty, jubilejný VCS bol posledným (ôsmym) Európskym pohárom žien usporiadaným pri VCS. Pre nedostatok snehu vo Vysokých Tatrách sa uskutočnil na Plejsoch.
►1998 VCS sa presúva na Štrbské Pleso.
►2007 Na VCS sa predstavila sa aj Jana Gantnerová, ktorá zvíťazila v obrovskom slalome.
►2010 V jubilejnom 55. ročníku sa predstavilo 150 pretekárov z desiatich krajín. Novinkou bol nový svah Furkota, ktorý pribudol vedľa svahu Solisko. Mladý Adam Žampa zvíťazil v slalome. Obrovský slalom sa pre zlé počasie nejazdil.
►2011 Len 15-ročná Petra Vlhová obsadzuje na VCS druhú priečku v slalome.
POCTA LADISLAVOVI HARVANOVI
Ladislav Harvan vyryl v slovenskom lyžovaní nezmazateľnú stopu, ktorá mala aj výrazný medzinárodný presah.
Bývalý pretekár v zjazdovom lyžovaní získal trénerskú kvalifikáciu I. triedy. Stal sa ústredným rozhodcom a technickým delegátom Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS), ale v športe zanechal najvýznamnejšiu stopu ako funkcionár a organizátor lyžiarskych podujatí, ako aj v oblasti výstavby zariadení na športovanie a starostlivosti o ne.
Mimoriadne významná postava lyžovania aj Tatier
Ladislav Harvan bol predseda slovenského lyžiarskeho zväzu a podpredseda federálneho zväzu (v rokoch 1986 – 1992). Desaťročia sa podieľal na organizácii všetkých významných lyžiarskych podujatí vo Vysokých Tatrách. Jeho srdcovou záležitosťou bola viac než polstoročie Veľká cena Slovenska v zjazdovom lyžovaní, na ktorej bol 26 rokov riaditeľom pretekov. ktoré boli viackrát súčasťou seriálu Svetového pohára a ich 20. ročník v roku 1974 sa jazdil ako finále SP mužov i žien.
Bol a dodnes je dobre známy aj na svetovej lyžiarskej scéne. Veď pôsobil ako technický delegát FIS na množstve medzinárodných zjazdárskych súťaží, aj ako člen jury na ZOH 1988 aj na MS 1985 a 1991. Neuveriteľných 33 rokov bol členom subkomisie FIS pre stavbu a schvaľovanie zjazdových tratí, potom sa stal jej čestným členom. Bol aj člen komisie FIS pre Európsky pohár.
Zjazdár, lesník, ochranár a riaditeľ
Ladislav Harvan sa narodil 26. februára 1931 v hájovni pod Kežmarskými žľabmi. Vyrastal v lesníckej rodine a odmala lyžoval. Vyštudoval Lesnícku fakultu v Brne. Počas štúdia štartoval v Zakopanom na akademických majstrovstvách sveta 1953, kde skončil v obrovskom slalome deviaty. O viac než päť rokov sa mu lyžovanie takmer stalo osudným, keď počas sústredenia najlepších slovenských juniorských lyžiarov na Skalnatom Plese spadla z Lomnického hrebeňa lavína.
Po absolvovaní štúdia na Lesníckej fakulte v Brne a základnej vojenskej službe Ladislav Harvan najprv pôsobil ako vedúci oddelenia ochrany prírody na Správu Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici. Odtiaľ odišiel v období normalizácie. V rokoch 1972 – 1991 bol riaditeľom Tatranskej správy účelových zariadení SO ČSZTV. Šéfoval podniku, ktorý mal na konci jeho pôsobenia vyše šesťsto zamestnancov.
Srdce pri lyžovaní, najmä pri Veľkej cene Slovenska
Popri práci intenzívne pôsobil v oblasti športu. Srdcovou záležitosťou Ladislava Harvana bola viac než polstoročie Veľká cena Slovenska v zjazdovom lyžovaní, na ktorej bol 26 rokov riaditeľom pretekov. Bol jedným z hlavných tvorcov najslávnejšej éry tohto podujatia, keď v rokoch 1969 – 1986 zavítali najlepší svetoví zjazdári, resp. zjazdárky na Hrebienok a Skalnaté Pleso dovedna päťkrát, pričom v roku 1974 v našich veľhorách vyvrcholil celý seriál Svetového pohára finálovými pretekmi mužov i žien.
Podľa slov Ladislava Harvana sa o finále SP každý rok uchádzalo niekoľko významných lyžiarskych stredísk, a tak naozaj nebolo ľahké získať ho. No ešte ťažšie bolo zorganizovať ho a potom zabezpečiť bezchybný priebeh. Museli napríklad vyviezť vrtuľníkom na Skalnaté Pleso kabíny pre komentátorov, vybudovať ich stanovištia, dopraviť tam desiatky technikov, rozhodcov, delegátov, oficiálnych hostí, a samozrejme, pretekárov. A tiež pripraviť dôstojné odovzdávanie krištáľových glóbusov, čo pri návšteve viac ako desaťtisíc divákov a množstva novinárov naozaj nebolo jednoduché.
Ako predseda Telovýchovnej jednoty Tatran Tatranská Lomnica a neskôr Telovýchovnej jednoty Vysoké Tatry sa Ladislav Harvan podieľal aj na organizácii množstva ďalších významných športových podujatí na Slovensku.
Bol podpredsedom organiz. výboru mimoriadne úspešných majstrovstiev sveta v severských disciplínach v roku 1970 vo Vysokých Tatrách. Dlhodobo sa podieľal sa aj na organizácii Tatranského pohára v severských lyžiarskych disciplínach.
Významne sa prispel k organizácii Svetového stretnutia kempingu a karavaningu FICC v roku 1974 v Tatranskej Lomnici, Svetového kongresu INTERSKI v roku 1975 vo Vysokých Tatrách, juniorských majstrovstiev sveta v klasickom aj v zjazdovom lyžovaní vo Vysokých Tatrách, resp. v Jasnej, ako aj lyžiarskych súťaží svetových zimných univerziád.
Ladislav Harvan bol generálnym sekretárom IV. zimných Európskych olympijských dní mládeže (EYOD) v roku 1999 vo Vysokých Tatrách, čo bolo vyše dvadsať rokov najvýznamnejšie olympijské podujatie uskutočnené na území Slovenska. Významne sa podieľal na prípravách kandidatúr najprv Vysokých Tatier na rok 1980 a potom Popradu-Tatier na usporiadanie zimných olympijských hier na roky 2002, resp. 2006.
Na medzinárodnej lyžiarskej scéne
Veľmi významné bolo aj pôsobenie Ladislava Harvana v štruktúrach Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS). Celých 33 rokov bol členom komisie FIS pre schvaľovanie zjazdových tratí. Schválil viac než sto tratí v zimných strediskách v Európe a v Ázii.
Vo FIS pôsobil aj ako člen komisie Európskeho pohára a 17 rokov bol technickým delegátom FIS. Na ZOH 1988 v Calgary aj na MS 1985 a 1991 v zjazdovom lyžovaní v Bormiu-Valtelline, resp. v Saalbachu-Hinterglemme bol členom jury.
Na túto prácu veľmi úspešne nadviazala jeho dcéra, tiež funkcionárka Zväzu slovenského lyžovania Jana Palovičová, ktorá je technická delegátka FIS a pôsobila ako členka jury na najvýznamnejších podujatiach v zjazdovom lyžovaní.
V rokoch 1971 – 2006 sa Ladislav Harvan zúčastnil deväťkrát na kongresoch FIS. Po dlhoročnom pôsobení v medzinárodnom lyžiarskom dianí ho prijali za čestného člena FIS a dostal aj najvyššie ocenenie FIS.
Ďalšie významné zásluhy a ocenenia L. Harvana
Vďaka odborným znalostiam, získaným počas štúdia na Lesníckej fakulte v Brne a zveľadeným počas pôsobenia v Správe TANAP-u, sa Ladislav Harvan výrazne podieľal na prijatí ekologických opatrení pri príprave tatranských lyžiarskych športovísk. Viac rokov pôsobil ako tajomník komisie Slovenského olympijského výboru (SOV) pre životné prostredie. Jeho prácu na tomto poli ocenil Medzinárodný olympijský výbor v roku 2002 udelením svojho výročného ocenenia Šport a životné prostredie.
Na olympijskej pôde boli mimoriadne významné zásluhy Ladislava Harvana o rozvoj športu i olympizmu na Slovensku ocenené v roku 2011 prijatím za čestného člena SOV a udelením Zlatého odznaku SOV, predtým Strieborných kruhov SOV (2000).
Od roku 1954 bol Ladislav Harvan členom Horskej služby, pričom 21 rokov bol predsedom oblastného výboru Horskej služby Vysoké Tatry. Viac rokov bol členom predsedníctva Horskej služby Slovenska a predsedom Klubu seniorov Horskej služby.
Ladislav Harvan je autorom niekoľkých kníh, v ktorých rekapituloval históriu niektorých športových udalostí na Slovensku a osobitne v Tatrách. Sú to napríklad „Veľká Cena Slovenska 1955 – 2005“, „Lyžiarske slávnosti vo Vysokých Tatrách“ či „Tatranský pohár“. Jeho posledná kniha „Ako to bolo“ je najkomplexnejšia zo všetkých, pretože zahŕňa najpodstatnejšie veci, ktoré zažil a prežil.